Košík
0
0,00 €
Keď si single rodič ...
17.02.2023
Toto by mohol byť aj článok o vodeodolnej špirále, ktorá vydržala môj hodinový plač, ale je o tom, že niekedy sú obdobia, keď nie sme Ok.
Keď vyzliekame tie vrstvy cibule, čo už nám neslúžia, keď sa nám otvárajú staré rany, ktoré treba vyliečiť. Materstvo mi to ukazuje neustále.
Byť single mama je niekedy dosť na p**u!
Áno slušnejšie povedané niekedy dosť na hovno! Tak to proste je..!
Chceš-nechceš supluješ často dvojrolu - matkootca, bojuješ s dvojitou výchovou ( viem, toto sa často deje aj v "komplet" rodine), ako Single rodič sa potýkaš pravidelne s otázkou, prečo nie ste spolu, prečo ja? Stále vysvetľovať, kde je tatino? Kedy príde? Prečo neprišiel? Kedy príde? Prečo mi nekúpiš, tak tatino mi kúpi ...Prečo je preč? prečo, prečo prečo ? ...
Výčitky, smútok, slzy, nespokojnosť, ľútosť - na oboch stranách...
Obzvlášť v "konfliktoch" počúvame ako singlemamy nepríjemné veci, niekedy odstrkovanie, niekedy výčitky, často sme terčom pre hnev, ktorý má pôvod inde, ale si blízko tak si dobrý hromozvod....
Deti ešte nedokážu úplne ovládať svoje emócie, povedia veci tak, ako to v tej chvíli cítia a to niekedy kur*a bolí
... bolí to, keď si vypočuješ, že by dieťa chcelo inú mamu, takú čo sa nerozchádza s tatinom, takú čo nikdy nekričí, čo nebuzeruje, takú čo do ničoho nenúti ( myslím tie obyčajné veci ako umyť zuby a do pyžama. alebo zjesť obed )
Ale vieš čo? Teší ma v týchto situáciách aspoň to, že moje dieťa emócie nepotláča, snaží sa ich pomenovať, učíme sa ich prijímať, pracovať s nimi, hovoriť ich nahlas.
Som rada, že ako matka viem , čo ona ako dieťa cíti.
A áno! jej pocity mňa ako mamu niekedy sakra bolia, každý predsa chce, aby jeho dieťa bolo happy.
Je však super, že Sára vie, že môže emócie pri mne ukázať, vypovedať ich, že vyplávajú na povrch a nevybublajú až v dospelosti ako sopka.
Snažíme sa spoločne veci diskutovať, hľadať riešenia, až si niekedy prajem, aby som nemusela tieto rozhovory viesť so 7ročným dievčatkom až na takejto hlbokej úrovni.
No ona je taká... rada ide do hlbín ...
Sára chodí dokonca aj na psychoterapiu - terapiu hrou, lebo je veľa vecí, čo jej spôsobujú zmätok .. je super, že dnes máme takú možnosť, nie je to hanba mať terapeuta.
Chcem byť rodič, čo drží hranice, aby som sa nezviezla na vlne toho, že všetko dovolím, lebo tým kompenzujem, že je dieťa z rozdelenej rodiny.
Chcem držať hranice, pravidlá, systém, aby som sa nesnažila jej umelo vynahradiť to, že je smutná práve tým povoľovaním, kupovaním, upúšťaním, výnimkám atd .....
Chcem mať pre ňu hranice ako kotvu v bezpečnom prístave ...
..deti ich potrebujú, nie sú pripravené "riadiť svet", a práve ich budovanie je dosť nepohodlné, boľavé!
Nuž nikto nehovoril, že vychovávať deti je ľahké!
Vychovávať dieťa je pre mňa rozhodne najväčší sebarozvoj, pri vlastných deťoch si totiž krásne nachádzame tie miesta, strachy, rany, traumy, ktoré potrebujú vyliečiť, a pri definovaní hraníc deťom, možno nájdeme konečne aj tie svoje vlastne hranice. Práve toto je môj obrovský Challenge!
Mojou obľúbenou disciplínou totiž vždy bolo podriadiť sa potrebám iným, práve díky Sáre som zistila, že to už nechcem, že na prvom mieste musia byť moje vlastné potreby, pocity, moje vlastné hranice k samej sebe, inak sama seba ničím a tým pádom tu nemôžem byť " v dobrej kondícii" ani pre ňu.
Nie! Nefňukám tu, to ja som si túto cestu singlerodiča zvolila. Chcela som to tak, je to moja voľba, moje slobodné rozhodnutie a preberám za to zodpovednosť, radšej budem žiť sama ako umelo udržiavať nefunkčný vzťah, na úkor svojich potrieb, svojich zatlačených emócií.
A to som sa naučila aj vďaka rodičovstvu, ak som chcela byť vzorom ako ukazovať emócie, komunikovať potreby, cítiť sa slobodná v každodenných voľbách, musela som to začať naozaj žiť ... a to znamenalo aj vzdať sa "statusu rodina" a odísť
Nie nechcem týmto článkom vyvolať ľútosť okolia, chcem povedať len, že je ok plakať.
Je ok, keď naše deti vidia, že aj mama môže byť smutná, môže mať tiež všetkého plné zuby, že mama dáva von čo cíti, že mama má tiež svoje hranice (hurrá konečne )
Takže.... Milé mamy, Single či nesingle niekedy si poplačem, lebo mám dosť!
Dosť mám tých mikrosúbojov, malých vojen, výčitiek, smútku ...... a je v poriadku priznať si aj to, že občas to zvládam super a občas vôbec nie ! raz som super mama a inokedy možno hrozná ...
200 000 detí na Slovensku žije s jedným rodičom...hmmm nie som v tom sama!
Mám obrovské šťastie, že mám podporu rodiny, zázemie, útočisko, že keď to občas neviem utiahnuť fyzicky, psychicky, či finančne, mám sa kde obrátiť... Je však veľa jednorodičov, čo to dávajú celkom samy, tak ak potrebujete pomôcť hľadajte ju, hovorme o nej, zdieľajme, nemusíme byť super hrdinky čo to "zvládajú samy" ...
A ak toto čítaš ako single mama možno Ti pomôže, že nedávno, keď som si hľadala terapiu, som zistila, že existuje aj podpora www.jedenrodic.sk. Mrknite, možno sa Vám zíde...
JEDEN RODIČ n.o. podporuje rodiny, kde pri výchove detí je prítomný iba jeden rodič, aby mohli žiť plnohodnotné a šťastné životy. Tento jedinečný komplexný ročný program pomoci pomáha rodinám prostredníctvom poradenstva, finančnej a humanitárnej pomoci a vzdelávania.
